«a jeho nslednej „aktualizcie“ ubomr Guzi, Filozofick fakulta PU, lguzi Kov slov: rusk jazyk, sovietizmy, lingvokulturolgia, Rusko v XX. storo, rusk lexika, pojmy a ...»

Jazyk a kultra slo 9/2012

Niekoko poznmok k osobitostiam „sovietskeho jazyka“

a jeho nslednej „aktualizcie“

ubomr Guzi, Filozofick fakulta PU, lguzi@unipo.sk

Kov slov: rusk jazyk, sovietizmy, lingvokulturolgia, Rusko v XX. storo, rusk

lexika, pojmy a ideologmy

Ключевые слова: русский язык, советизмы, лингвокультурология, Россия в ХХ веке,

русская лексика, понятия и идеологемы

Экскаватор. Мотор. Комбайн .

Жесткий деррик. Турбина. Трос .

Катерпиллер. Совхоз. Колхоз .

А. Безыменский, Стихи о комсомоле .

Samotn realizcia ako aj prijmanie jednotiek sovietskeho ideologickho kdu v jazyku i rei s dodnes sprevdzan rznou mierou zvenej pozornosti a uritej opatrnosti .

Pouvanie lexiky, ktor kedysi tvorila fundament spomnanho kdu, odrala a stle odra samotn „fakt spoloenskej zmluvy o zmysle slov“, na ktor upozornil P. Sriot (2009, 119), odkrva taktie prognzovanie hovoriacim typovej komunikanej reakcie istho abstrahovania sa zo strany adresta. P. Filkova a A. Gradinarova sprvne podotkaj, e spisovn rutina si poas celho dvadsiateho storoia zachovva svoje jazykov normy, ktor pre u boli charakteristick v storo devtnstom, synchrnne vak dochdza k podstatnm zmenm, zaznamenvaj sa nov vvinov tendencie, aktivizuje sa cel rad procesov (Filkova-Gradinova, 1999, 182). Jazyk samozrejme neprestva by samm sebou a rovnako ani nestrca svoje funkcionlne a funkn potencie, ale skr naopak, prispsobuje ich novmu stavu spolonosti, ako to charakterizoval Kostomarov (1994, 227). Ak sa pozrieme na asov os a poksime sa njs urit periodizan prieniky vo vvine ruskho jazyka, dospejeme

zrejme k dvom vraznm medznkom, vymedzujcim tri peridy:

- obdobie do zaiatku dvadsiatych rokov XX storoia (pre-sovietske obdobie);

- obdobie od dvadsiatych do polovice osemdesiatych rokov (sovietske obdobie);

- obdobie od osemdesiatych rokov do sasnosti (post-sovietske obdobie) .

Samozrejme, e sa jedn len o orientan lenenie, no smelo meme kontatova, e sovietska spolonos, prakticky kad generciu zavala obrovsk zmeny, ktor v rznej miere poznaili aj stav jazyka, do ktorho boli inkorporovan. i to u boli 20-30 roky, pln „pionierskej“ sovietskej inorodosti, roky tyridsiate, poznaen Vekou vlasteneckou vojnou a neskorm „stalinizmom“, neskr „odmkov“ obdobie, ktor okrem inho svetu prinieslo aj „kozmick sovietizmy“ a stagnan „zastoj“, ako aj vrcholiaca krza sovietskeho systmu okolo polovice osemdesiatych rokov. Mohlo by sa zda, e s formlnym znikom sovietskeho systmu vymizol aj jeho jazykov plast. Situcia, ktor nastala v devdesiatych rokoch, s vmi, i menmi obmenami, prakticky trv dodnes. Takzvan sovietizmy sa dostali do plne inej denotatvnej kly .

Sledovanie a vskum problematiky historizmov m v samotnom Rusku dlh tradciu, i sa u jedn o klasick prce A. M. Salieva (1928), S. I. Oegova (1974), I. F. Protenka (1975, 1984, 1990), Aleksejeva (1979), N. M. anskho (1987), J. D. Polivanova (1968), M. V .

Panova (1962), A. E. Supruna (1969), I. Zemcova (1985), V. G. Kostomarova (1977, 1987), alebo sasnch autorov, ktor u zohaduj aj status a fungovanie sovietizmov v postsovietskom „nedenotatvnom“ prostred. Z tch druhch s to hlavne prce S. S. Bojko tdie a lnky. Guzi: Niekoko poznmok k osobitostiam „sovietskeho jazyka“.. .

Jazyk a kultra slo 9/2012 (1998, 2004), G.. Gusejnova (1989, 2002, 2003), O. P. Jermakovej ((1997, 2000), J .

A. Zemskej (1992, 1996), Ju. N. Karaulova (1986, 1989), L. P. Krysina (2000), M. A .

Krongauz, P. A. Kuzminovej (1999), N. A. Kupinovej (1995, 1999), A. A. Pichurovej (2005), E. Chan-Piru (1991,1994), A. P. udinova (2001), P. Sriota (1985, 1993), A. P. Romanenka (2000, 2003), I. T. Veprevovej (2002, 2005) a in .

Da jednoznan definciu samotnch sovietizmov vak nie je jednoduch. V irom ponman toti predstavuj urit verblny alebo neverblny znak rznej zloitosti, ktor je vyjadrenm sovietskeho kultrneho prostredia. I. F. Protenko, jeden z poprednch pecialistov na tto problematiku, zrejme uril najveobecnej uhol pohadu i samotn podstatu pojmu sovietizmus. Hovor, e „slov, vytvoren v sovietskej re, boli odrazom novch socilnych vzahov, novch javov a osobitost sovietskej doby, vemi jasne odzrkaduj prve charakter sovietskeho spsobu ivota, sovietskej reality a prve preto dostali pomenovanie sovietizmy“ (Protenko, 1984, 50). Spoiatku sovietizmy predstavovali cel smantick rad neologizmov, ktor neskr zan vystupova ako sovietizmy, teda pomenovania, odrajce pecifik a osobitosti sovietskej existencie .

Pri sovietizmoch, i u poas existencie sovietskeho ttu, alebo po jeho zniku, bolo zrejme, e jazykovedci sa pri ich skman neuspokoja so slovom, i jazykom, resp .

jazykovm znakom. Samotn sovietizmus me disponova rznou rkou i hbkou, od slova, slovnho spojenia, vety a po text, no o je hlavn, „jeho ohranienie sa tka nie formlneho, materilneho vyjadrenia, ale skr obsahovej strnky: sovietizmus mus disponova ucelenm zmyslom“ (Romanenko – Sandi-Garjajeva, 2004, 278) .

Z pohadu lingvistickch skman, s najdleitejie a smanticky najnastenejie prve verblne sovietizmy, a konkrtne tie, ktor, o do smantickej truktry slova,

rozdeuejene na:

- lexiklne, to jest slov, ktor sa aktualizovali, objavili alebo boli novo vytvoren zhruba v obdob od dvadsiatych po sedemdesiate roky dvadsiateho storoia a popisujce kadodenn javy sovietskej reality (brakodel, obezlika, pereginik, podkulanik, epochanyj a pod. );

- smantick, to jest nov vznamy starch slov, ktor sa objavili alebo aktualizovali v sovietskom obdob, ako naprklad vredite – „ten, kto myselne niekomu alebo nieomu kod“, obzvl budovaniu sovietskeho ttu, o efektn a asto uvdzan slovko „dosta“, zodpovedajce slovenskmu „zska, zohna...“ (vi niie);

- a konotatvne, teda tak, ktor vyjadruj urit vznamov odtiene reality dvadsiatych a osemdesiatych rokov minulho storoia (avangard – predvoj, no vo vzname „aha ms“, predvoj nejakej spoloenskej, alebo aj vrobnej skupiny; slovo „got“ гнёт“ – ako „socilny (n)tlak, tlak, ujarmenie, jarmo“) .

Je evidentn, e osudy „sovietizmov“ od zaiatku 90-tych rokov XX. storoia boli rzne, koniec koncov, niektor z nich, sa u poas sovietskej ry stvali archaizmami, i historizmami. Vyplvaj vak na povrch stle, ke je potrebn reagova na sasn stav ruskej spolonosti, a ke sa ete spoloensk vedomie pamt na hodnotiaci aspekt nejakho typickho slova „onej doby“, bu s vrazne negatvnou alebo pozitvnou konotciou (napr .

osoba premira Putina a jeho innos okolo marci roku 2012: „prodolitenyje ovacii podderivali tezis o tom, to Rossija v koce vragov, alebo „vsemirno-istorieskoje znaenije V. V. Putina, neustle nadeovanie premira sovietskymi titulmi od „vo“, „soratnik“, „gensek“ a po u klasick „ekist“). Niektor, resp. hlavn, ideologicky vznamn lexmy sovietskeho obdobia nezostarli, ale sa pretransformovali, priom ich zkladn vznamov valencia a truktra zostali neporuen. Vny problm teda predstavuje lexikografick opis samotnch sovietizmov, kee pomerne rchlo menia svoj status – ponechvaj si svoj sovietsky vznam, no taktie na seba viau a fixuj, bu len situane alebo nastlo, nov vznamov odtiene a konotcie. Z. S. Sandi-Garjajeva, vychdzajc z vlastnch vskumov, tdie a lnky. Guzi: Niekoko poznmok k osobitostiam „sovietskeho jazyka“.. .

Jazyk a kultra slo 9/2012 ako aj z porovnvania lexiky zakotvenej v slovnkoch Skarevskej (1998, 2007), Kuznecova (2006) a Mokienko – Nikitinov (1998) podotka, e do popredia problematiky sovietizmov sa dostvaj otzky stupa ich zastaralosti (ustarenie), to jest ich istorizacija, a naopak ich aktualizcia. Ke teda sovietsky tt „odiiel do histrie“, postupne v ruskom jazyku pribdalo mnoho novch „svieich“ sovietizmov na rovni slova, slovnch spojen i ustlench slovnch spojen typu SSSR, KPSS, obkom, partkom, partorg, komsomolec, kassa vzaimopomoi, personanyj pensioner, socialistieskoje sorevnovanije, udarnik kommunistieskogo truda, resp. bitva za uroaj, vachta pamjati, deti Okjabrja, otec vsech narodov, ako aj konotatvnych sovietizmov nesgibajemyj, slavnyj, vsemirno-istorieskij, plamennyj, nepobedimyj a pod. (Sandi-Garjajeva, 2009, 244-245) .

Ovea zloitejm sa vak ukazuje by takzvan aktualizcia sovietizmov, pretkan hlbokou metaforickosou a aluzvnosou s vrazne hodnotovou klou ponkanho diskurzu .

T je asto mtca. Dochdza toti k charakterizovaniu „sovietizmov“ cez prizmu ich chpania ako ideologmy. T vak necharakterizuje samotn podstatu termnu, ale jej vznam sa men v zvislosti od istho spoloenskho i politickho pragmatizmu. Je ahko zapamtaten, spoiatku jej vznam me by hmlist, no pri jeho odhaovan asto dochdza k vnteniu iadanho vznamu okolm, prpadne k priamej manipulcii uritho objektu (ako je tomu u slov kulak, massovyje repressii, kut linosti a pod. No zaleka nie vetko, o sa objavilo v sovietskom asopriestore mono priradi k ideologmam. Ako tvrdia niektor rusk odbornci ideologma sa nepouva nie len na opis sovietskeho diskurzu, pretoe ten sa asociuje a spja predovetkm s prvlastkom „sovietsky“ (Kupina 1995, Kuteneva 2008) .

Ke hovorme o historizmoch a obzvl o sovietizmoch, mme na mysli vrazn historick etapu v ivote ruskej spolonosti. Aby sme pochopili toto historick obdobie, ktor v mysliach uritej skupiny ud doznieva ete dnes, musme sa zorientova vo fenomne, ktor sme nazvali lingua sovietica. Hoci je v sasnom ruskom jazyku, hlavne vo sfre masovej komunikcie, rozren pomerne ast fenomn pouvania sovietizmov vo funkcii hodnotiaceho, zva zpornho prvku, mlde na otzku kto je to Lenin odpoved, e „je to dom na ervenom nmest oproti GUM-mu, je tam toti tak npis“. Hoci sa jedn o extrm, z vlastnej sksenosti meme v slovenskom prostred kontatova to ist. Pritom sovietsky sociolekt („novojaz“) na viac ne sedemdesiat rokov zamkol rusk jazyk do svojich vyjadrovacch osdel .

Ako sa teda objavili prv sovietske slov? Kto a preo ich vytvoril?

Bolo tridsadva dn po prevrate, ktor uskutonila radiklna skupina ruskch socilnych demokratov, ktor si hovorili boevici. Nastala situcia, ktor asi rok pred svojou smrou ich vodca V. I. Ujanov - Lenin charakterizoval v zmysle Napoleonovho prstupu k niektorm politickm zleitostiam: „On sengage et puis... on voit“. (Volkogonov, 1999, 383). V tomto zmysle zaala nov garnitra na ele s vrenmi skr litertmi, majstrami rtoriky a jazyka, ne politikmi (hlavne Lenin, Trockij, Dzerinskij, Kamenev, Sverdlov, Zinovjev, i Bucharin) vytvra nov vrazov apart krajiny. Ruka v ruke s dejinnmi udalosami zaali vznika jazykov mytologmy, ktor okovaj myslenie alch genercii, ktor bud dovrova dielo revolcie (u nie prevratu!). A zaalo sa vetko cieavedome od zaiatku – ke na spomnan 32 de po prevrate, t.j. 25. novembra 1917, boevici prehrali vo vobch do Zkonodarnho zhromadenia a ist as „Pravda psala“, e ono „je sprvcom ruskej krajiny“, Lenin ikovne sformuloval svoju verziu reality prehratch volieb, ktor sa v sovietizovanom jazyku prijmala desaroia ako „citt z Lenina“: „spolieha sa na masy ned, vetko mus uskutoni vysoko disciplinovan strancka elita“, i „republika sovietov je vyou formou demokracie, ne republika so zkonodarnm zhromadenm“. Lenin a jeho „revolun bi“ – L. D. Trockij, ktor po prevrate 25. 10. 1917 sformovali doasn boevick vldu pod nzvom „sovet narodnych komissarov“, ktor za normlnych okolnost tdie a lnky. Guzi: Niekoko poznmok k osobitostiam „sovietskeho jazyka“.. .

Jazyk a kultra slo 9/2012 mala len do najblich volieb pokraova v tradcii „vremennch“ - doasnch vld G. E .

vova a A. F. Kerenskho a podeli sa o moc s ostatnmi stranami. Potom, o sa 5. janura 1918 predsa zaalo zasadnutie Ureditenovo sobranija dolo k neprjemnostiam a prestrelkm, zorganizovanm boevikmi. Hoci v ten de jeden zo zakladateov strany eserov V. M. ernov na cel slu zakrial, „e samotn fakt zvolania a otvorenia zasadnutia Zkonodarnho zhromadenia znamen koniec obianskej vojny v Rusku“, prorokoval vlastne presn opak. Rno 6. janura 1918 zaznela alia mytologizovan a schematizovan replika, ktor prerstla do sovietskej frazeologickej jednotky – o piatej hodine rno na popud Jakova Sverdlova, v runej atmosfre exaltovanch debt podiiel k predsedovi zhromadenia ernovovi velite stre, nmornk Anatolij elezniakov a drazne povedal: „Navrhujem vetkm opusti Tavridsk palc, str je unaven!“ (znme „karaul ustal...“). Tmito slovami sa vtedajie Rusko od tendencie k parlamentnej demokracii vybralo na cestu postupnho budovania spolonosti s jednou elitnou politickou stranou .

Nov slov v jazyku s okamite vystaven socilno-psychologickmu kultrnoreovmu hodnoteniu a klasifikcii. Neologizmy s nov slov, ktor sa objavuj so vznikom i rozvojom nieoho. Preto „neolgia“ me by nukou jednak o slovch novch, jednak o novch vznamoch starch slov, ktor sa v jazyku objavili na bze u existujcich dt a podkladov. Problmy, ktor vyplvaj z opisu novch slov a ich vznamov vyplvaj taktie z absencie prsnych hranc medzi uzulnymi a okazionlnymi lexiklnymi jednotkami .

Skmajc jazyk sa nememe nedosta za hranice samotnch slov. Existuje mienka, e na oznaenie istej fikcie v sovietskom jazyku (hlavne stalinskeho obdobia) s istmi vnimkami (вредительство, самокритика) neexistovali nov slov. Nov fiktvny vznam zvyajne zskavaj star slov, niekedy aj tie, ktor sa u nepouvaj, priom spolu s novm fiktvnym vznamom zskavaj aj al vznam. Prkladom toho me by evolcia takch slov v novom sovietskom prostred ako s свобода, гуманность, прогресс, преданность, дружба, честь, Pri „obohacovan“ ruskho jazyka o nov sovietske termny, ktor pomenvaj a popisuj nov fenomny a vzahy dochdza k vyleniu a odstrneniu niektorch vznamov slov, ktor s z toho alebo onho dvodu „novej“ spolonosti nepotrebn. Takto „staronov slov“, ktor zskali nov vznam a zaali oznaova aj nov idely a hodnoty strcali postupne svoje synonymick rady, ohraniila sa ich smantika a naopak upevnila presn a fixn slovn a tylistick ablna, definujca a overujca odovzdanos, lojalitu a vernos sovietskej spolonosti s jej zriadenm. V tejto rovine nastala pln likvidcia jazykovej vrazovej slobody .

Ak povaujeme jazyk za urit formu vyjadrenia bytia udskho ducha, potom dua by v danom zmysle mala disponova vraznmi sklonmi a nchylnosou k slobode. Z toho teda vyplva, e ak chcel reim printi dan jazykov systm spoahlivo plni „lohy zhora“ a tm pdom „otroi“, stvajc sa pritom prostriedkom na skrvanie a kamuflovanie skutonch pocitov a mylienok, sovietske zriadenie (hlavne v stalinistickej a neostalinistickej fze) nielene pustoil jazyk, zbedaoval jeho synonymiku a zohavoval smantiku, no niil sam jazykov a reov substanciu, podlieval jazyk olivovm olejom lexiklnych a frazeologickch abln, podobnch obradnm zaklnaniam, dodval jazyku reou podmienen fikcie .

Naprklad, obdobie stalinizmu ani tak nepotrebovalo plne nov jazyk, ale jasne vyhranen a definovan systm reovch abln a kli. Takto ablnovitos jazyka ako prostriedku schematizmu mylienok a pocitov je jednou z najtypickejch redakci aktvnej neslobody. Tento schematizmus, tak typick pre predol socialistick tty sa utvrdzoval „zvrchu nadol“. V Rusku sa ablny vyrbali v Kremli a nsledne sa „pali dole“ .

V revolunch doch „bol jazyk sm osebe komplikovanm initeom, ak nie samostatnm, vyprofilovanm hrom. Slov a symboly sa sprvali ako komunikan kdy, tdie a lnky. Guzi: Niekoko poznmok k osobitostiam „sovietskeho jazyka“.. .

Jazyk a kultra slo 9/2012 ktorch signly slili na sankcionovanie a oprvnenie innosti ms, jazyk definoval spolonho revolunho nepriatea, vyzdvihoval princpy a generoval autoritu a oprvnenos jednotlivch vodcov“ (Figes – Kolonitski, 1999, str. 3). Bolo vemi ak oddeli nov formy jazyka od starch, no postupne sa vetko oraz viac rozjasovalo. O to, aby bol prechod plynul sa postarali t najpovolanej. Hnan vziou lepej spolonosti, mesianizmu, slubou udu i vlastnou ambiciznosou, vytvrali intelektuli, hlavne bsnici a spisovatelia, jazykov krov prebiehajcich otrasov, ktor sa utriasli do takzvanho totalitnho ttu, s povinnou jazykovou obmieajcou a modernizujcou sa nadstavbou – akmsi sovietskym upload-om, ktor sa pokali natiahnu do povedomia a jazyka obanov s kadm novm zjazdom, smrou genseka, vntrostranckym prevratom a zmenou garnitry. Nemennm lakmusovm papierikom, ktor vetko v mysliach i spvan meral bol „leninsk odkaz“. Ten od samho zaiatku formulovali a v jednoduchch, miestami naivnch veroch podvali alej. Nejednalo sa vak len o proletrskych bsnikov, i bsnikov revolcie, ktor upadli do zabudnutia. Tak ako revolciu na bojovom a politickom poli zachraovali Trockij, Buonnyj, i Frunze, vo sfre vytvrania novch jazykovch prostriedkom to boli majstri jazyka – M. M. ernych, V .

Majakovskij, i I. A. Majutin, ktor obrodili tradciu ruskho lubka na sovetskij agitacijonnyj lozung, plakat alebo afiu. Hlavne Majakovskho jazyk dokzal vystihn podstatu toho, o bolo potrebn vloi uom prostrednctvom krtkeho vstinho sloganu do st. Vznikali primitvne, no inn jazykov slogany, rytmicky aj mentlne nadvzujce na udov folklr, hlavne astuku. Men, priezvisk, udalost prerastali do symbolov, na ktorch dekdovanie

s potrebn znalosti danho obdobia, tzv. „fonovyje znaja k jazyku“:

Je to evidentn aj z ponmania a opisu alostnej reality konzumnho spsobu ivota sovietskych obanov, kee sa razila idea skromnosti, zrieknutia sa skromnho vlastnctva, obetavosti v prospech „proletrskeho internacionalizmu“ .

Km obyajn sovietski obania sa snaili z toho mla ponuky spotrebnho a inho tovaru zska aspo nieo, naopak t, ktor stli m bliie k elite, tm sa zvyovala ich anca i s predponou „spec“ .

irok sovietske masy dosahovali apogeum astia vtedy, ke sa im podarilo zska (symbolick slovko „dosta“) urit „statusov“, iadan vec, naprklad koberec, krit (nehovoriac o tom, e esk), luxusnejie topnky z dovozu, mohr, chladniku ZIL (koncom 70-tych rokov bol snom typ „Rozenlev“), farebn televzor Rubin, i absoltny vrchol – Volgu, prpadne udov „iguli“. Zska sa to dalo hlavnmi leglnymi spsobmi – „po blatu“ alebo prostrednctvom rozdeovacieho systmu, kedy sa v „dobrej prci“ nieo zvilo, prpadne nieo vyraovali. „Po blatu“ znamenalo, e niekto zo znmych mal prstup do niektorho vekoobchodnho skladu „Rospotrebsojuza“ (Rossijskij potrebiteskij sojuz), ktor za vmenu sovietskeho zvzovho tovaru zskaval ako protihodnotu poadovan tovar i komoditu zo zahraniia. Ke mohol astlivec nakoniec zvola „Dostal deficitnoje!“, prpadne v tom vedel dobre chodi, zskaval si ctu rodiny, prbuznch, priateov i nklonnos ien .

Koncom 70-tych a zaiatkom 80-tych rokov panovala podobn situcia aj v zsobovan potravinami .

Bol prijat Potravinov program (Prodovostvennaja programa, naprklad v roku 1982 do roku 1990, o bolo priznanm toho, e v krajine je potravinov krza), ktor v polovici osemdesiatych rokov zlyhal. Dosta sa dalo vetko, no zva na iernom trhu. udia vymali recepty typu - alt pripravme z nadrobno pokrjanej prodovostvennoj programmy. Spoiatku si provinn oblasti vystaili sam, neskr sa vetko zvalo do veriadiacej Moskvy a odtia sa distribuovalo „na mesta“, teda do „provincie“ .

Prkladom i sociologickm eskizom mohla by praobyajn zleitos: zaiatkom 70-tych rokov tudenti dostvali do Moskvy, zo zrejmch dvodov, podporn balky od rodiov z okolitch oblast i krajov. O desa rokov neskr to u bolo naopak a Moskva rozdeovala vetko, take sa „potravinovmi“ elektrikami rozvali potraviny a produkty do blzkeho tdie a lnky. Guzi: Niekoko poznmok k osobitostiam „sovietskeho jazyka“.. .

Jazyk a kultra slo 9/2012 i alekho okolia. V tom obdob naprklad vznikla hdanka: „Je to dlh, zelen a vonia to klobsou?“ Odpove: „ – Neden elektrika Moskva – Tula“. Na tom pravdae zarbali sprievodcovia, lebo brali balky v Moskve a s istotou ich odovzdvali doruovateovi v Podmoskov i niekde alej. Za jednu zmenu mohli takto zarobi aj 30 rubov, priom ich mesan vplata predstavovala 100 rubov. Sovietski obania boli nten by v tomto „zaobstravacom“ procese vemi vynachdzav – niet divu, e vznikalo neopakovaten mnostvo nmetov pre literatru, divadlo i film, alej ili, rozvjali a zdokonaovali sa hrdinovia, ktorch archetypov podstatu vypracovali echov, Gogo, Gorkij, Majakovskij i Erdman .

Inak na tom bola elita krajiny. Je otzne kto do nej patril a kto u nie, no t prinajmenom ahie rieila bytov otzku, nemusela sa tlai v komunlkach, nzkogabaritnch Chruovkch niekde v alch erjomukch, nemala problm zska auto, dosta potomka do prestnej koly, mimo poradia zska exkluzvnej luster z eskoslovenska. Dokonca aj v ideologickej rovine mala elita avy – disponovala monosou zakpenia knh v systme „Kninej expedcie“. tala to, o sa nepredvalo v obchodoch, naprklad Cvetajevov, Bulgakova, i Mandetama, ktor sa vydvali pre ist cieov skupinu. Ak bol lovek jej lenom, jeho ivot bol reglementovan a upraven prakticky od kolsky po hrob. Samozrejme to naj bolo sstreden na pici, v Centre. eny zodpovednch pracovnkov („otvetrabotnik“) z V alebo Sovmina (Sovet Ministrov – Rada ministrov) privdzali deti na svet v „specroddomach“ (pecilna prodnica), tieto deti boli vychovvan v „specdetsadach“ (pecilnych klkach), doma a v „specstolovych“ jedli potraviny zo „speckolchozov“, spolu s rodimi oddychovali v „speckurortach“ a na „specbortach“. Nebolo vnimkou, e deti najvych predstaviteov si spolone uvali von chvle naprklad v krymskom mesteku Mischor, kde priezvisk det zneli Brenev, Andropov, Mikojan, Demiev, Molotov a pod. Elita sa samozrejme lieila v „specbonicach“, povestn s oddelenia 4. Hlavnej sprvy Ministerstva zdravotnctva (Minzdrava) ZSSR, ktor sa hlavne staralo o Politbyro, no zasahovalo aj do nich-vych miest. Aj po smrti bolo o loveka postaran – hierarchia umiestnenia bola nasledovn - od „specpogosta“ v Kremeskom mre, ozaj pre vyvolench a zaslench“ - po Novodeviij a Trojekurovskij cintorn. Recesisticky to odra op raz vox populi: „Ivan Petrovi, nevedel by si rezervova miesto na Novodeviom pre mjho strka? – O hodinu: „Vetko je vybaven, rezervovan, no zaahn je potrebn nie neskr ako vo tvrtok budceho tda“ .

Samozrejme sa jednalo o piky spoloensko-politickho adovca, no aj tu bolo mon vytvranie „dynasti“, ktor pretrvali aj krach sovietskeho systmu, nebolo vylen, e ena hlavnho disidenta bola najlepou priatekou eny ministra vntra, e naj umelci v nemilosti, zsahom ruky mocnho „pokrovitea“, zotrvvali na svojich miestach, poskytovali svoje dae zasa len disidentom a to cel dookola. Len pochopenm takchto drobnost ivota meme presnejie poukza na dopad spoloenskho poriadku na myse jeho obyajnch obanov, ale aj jeho najvych a najhlavnejch predstaviteov .

Ak ke asy sovietskeho experimentu pominuli, v poslednom obdob sa objavuje mnostvo prc, ktor sa venuj problematike prve sovietskeho sociolektu, sovietskej jazykovej nadstavby ruskho jazyka. Nie je mon neskma tto problematiku, lebo prve oblas jazyka ponka neraz nepozorovan detaily myslenia, uvaovania a konania ud danho asopriestoru. Sovietsky experiment bol akmsi laboratriom, ktor vo viacerch oblastiach hodil udstvu rukavicu do tvre, milinmi obet vykpil, alebo len poukzal na schopnosti loveka. Jednou z oblast bol prve jazyk, ktor bol len tm fenomnom, po ktorom sa totalitn lovek nechal, i skr musel necha, spoznva, presne ako vtk po per .

Ako sme sa vak zmieovali vyie, v sasnosti prebieha pomerne intenzvny proces rehistorizcie a novej konotatvnosti sovietizmov s hlbm ideologickm komponentom .

Denott sovietizmov sa vytratil do histrie, zmena denotatvneho priestoru (jeho rozrenie tdie a lnky. Guzi: Niekoko poznmok k osobitostiam „sovietskeho jazyka“.. .

Jazyk a kultra slo 9/2012 alebo, naopak, zenie), zmena smantickch vektorov a pod. nm dovouj kontatova, e v mnohch prpadoch dochdza k smantickej transformcii slov – sovietizmov. asto dochdza k transformcii smantiky sovietizmov pri prenose „sovietskych vznamov“ v dsledku ich deaktualizcie na okraj „vntroslovnho priestoru“, o koniec koncov takisto vedie k ich neutralizcii. Z. S. Sandi-Garjajeva k takm slovm zarauje jednotky ako ideja, massy, boj, vachta, ktor postupne stratili svoju „revolun smantiku“ na rovni syntagmatickch vzieb typu narodnyje massy, vachta pamjati, prazdninaja vachta a pod .

(Sandi-Garjajeva, 2009, 248). Do pasvnej slovnej zsoby sa poda niektorch ruskch slovnkov koncom perestrojky postupne dostalo aj to najsovietskejie slovo sovetskij – vtedy sa v slovnkovch heslch vykladalo ako „patriaci do sovietskeho ttu“, prpadne priam beatlesovsk „naroden, vzniknut v ZSSR“ (Skarevskaja 1998). Koncom prvho desaroia novho tiscroia vak niektor slovnky u nemaj poznmku o zastaranej lexike (sovetskoje prostranstvo, sovetskaja nauka) .

Vskum sovietizmov je teda viacrovovou zleitosou. Je zrejm, e ist as tohto jazykovho plastu pretrvala do sasnosti. Sovietizmy s uritm precedentom, ktorm sa v jazyku hodnot sasn stav spolonosti, ale aj jazyka samotnho. Konotcie, smantick zdvihy, precedentnos sovietskych precedentnch mien a fenomnov celkovo s ivnou pdou pre vskum a fungovanie nielen sasnho ruskho jazyka, ale aj jazykovho priestoru .

Literatra АЛЕКСЕЕВ, Д.К: Сокращенные слова в русском языке. Саратов 1979 .

БЕЗЫМЕНСКИЙ, А.И.: Стихи о комсомоле. In: Безыменский Александр Ильич .

«Молодая гвардия», Москва 1935 .

БОЙКО, С.: Значение средств иносказания в языке оттепели и возможности их лингвистического описания. In: Русский язык: исторические судьбы и современность .

Составители М.А. Ремнёва, О.В. Дедова, А.А. Поликарпов. «Изд-во Моск. ун-та», Москва 2004. С. 585-586 .

БОЙКО, С.: «Новояз» в стихотворениях Б. Окуджавы: «квазиязык» или функциональный стиль? In: Функциональная лингвистика: Язык в соврем, обществе .

Материалы междунар. конф. Симферополь 1998 .

ВЕПРЕВА, И.Т.: Метаязыковая рефлексия в функционально-типологическом освещении (на материале высказываний-рефлексивов 1991-2002 гг.). Автореферат диссертации на соискание учёной степени д-ра филолог. наук. Екатеринбург 2003 .

ВЕПРЕВА, И.Т.: Языковая рефлексия в постсоветскую эпоху. Екатеринбург 2002 .

Вепрева, И.Т.: О новых смыслах актуальных слов постсоветской эпохи. In:

Исследования по лексикологии и грамматике русского языка / Под ред. М. Вуйтовича. POZNAN, 2005. С. 5 - 12 .

ВОЛКОГОНОВ, Д.: Ленин. Книга I. «Новости», Москва 1999 .

ВОЛКОГОНОВ, Д: Ленин. Книга II. «Новости», Москва 1999 .

ГУСЕЙНОВ, Г.Ч.: Ложь как состояние сознания. In: Вопросы философии. 1989. -№ 1.С. 65-78 .

ГУСЕЙНОВ, Г.: Идеологема «расстрел». In: Отечественные записки. 2002. -№3 .

ГУСЕЙНОВ, Г.Ч.: Советские идеологемы в русском дискурсе 1990-х. «Три квадрата», Москва 2003 .

ЕРМАКОВА, О.П.: Новые семантические оппозиции старых названий лиц. In:

Культурно-речевая ситуация в современной России / Под ред. Н.А.Купиной .

Екатеринбург 2000 .

ЕРМАКОВА, О.П.: Семантические процессы в лексике. In: Русский язык конца XX столетия (1985-1995). «Языки русской культуры», Москва 2000 .

tdie a lnky. Guzi: Niekoko poznmok k osobitostiam „sovietskeho jazyka“.. .

Jazyk a kultra slo 9/2012

ЕРМАКОВА О.П.: Тоталитарное и посттоталитарное общество в семантике слов. In:

Русский язык. Opole, 1997 .

ЗЕМСКАЯ, Е.А.: Новояз, new speak, nowomowa... Что дальше? In: Русский язык конца XX столетия (1985-1995). «Языки русской культуры», Москва 1996 .

ЗЕМСКАЯ, Е.А.: Клише новояза и цитация в языке постсоветского времени. In:

Вопросы языкознания. 1996. - №3 .

ЗЕМСКАЯ, Е.А.: Словообразование как деятельность. Ин-т рус. Языка РАН. «Наука», Москва 1992 .

Земцов, И.: Советский политический язык. Лондон 1985 .

Караулов, Ю.Л. Предисловие. Русская языковая личность и задачи ее изучения II. Язык и личность. «Наука», Москва 1989 .

ИСТОРИЧЕСКИЕ ХРОНИКИ с Н. Сванидзе. Год 1917 - Керенский, 1917 – Ленин и Троцкий, 1918 – Троцкий; Жукова, М. ФГУП «ГТК «Телеканал «Россия» 2004 .

КОСТОМАРОВ, В.Г.: Перестройка и русский язык. In: Русская речь. 1987. С. 3-11 .

КОСТОМАРОВ, В.Г.: Русский язык в советском обществе и современном мире. In:

Русский язык в школе. 1977. №3. С. 25 - 28 .

КОСТОМАРОВ, В.Г.: Языковой вкус эпохи. Москва 1994 .

КРЫСИН Л.П.: Русский литературный язык на рубеже веков. In: Русская речь. 2000 .

№1. С. 32 - 36 .

КУПИНА, Н.А.: Языковое сопротивление в контексте тоталитарной культуры .

Екатеринбург, 1999 .

КУПИНА, Н.А.: Тоталитарный язык: Словарь и речевые реакции. ЕкатеринбургПермь, 1995 .

КРОНГАУЗ, М.А.: Речевые клише: энергия разрыва. In: Лики языка: к 45-летию научной деятельности Е.А. Земской. РАН Институт русского языка им. B. В .

Виноградова. «Наследие», Москва 1998. С. 185 - 194 .

КУЗЬМИНА, Н.А.: О семантической трансформации некоторых групп советизмов. In:

Речевое общение (Теоретические и прикладные аспекты речевого общения) .

Специализированный вестник КрасГу. № 1 (8). 1999. С. 26-29, http://librarv.krasu.ru/ft/ft/ articles/0070485.pdf МЛЕЧИН, Л.: Председатель КГБ – Рассекреченные сдьбы. «Центрополиграф», Москва 1999 .

ОЖЕГОВ, С.И.: Основыне черты развития русского языка в советскую эпоху. In:

Ожегов С. И. Лексикология. Лексикография. Культура речи. Москва 1974. С .

20-36 .

ПАНОВ, М.В.: О развитии русского языка в советском обществе. In: Вопросы языкознания. 1962. №3. С. 3 - 16 .

ПИХУРОВА, А. А.: Судьба советизмов в русском языке конца XX - начала XXI веков (на материале словарей и текстов). Диссертация на соискание учёной степени кандидата филологических наук Специальность 10.02.01 - Русский язык, САРАТОВ 2005 .

ПОЛИВАНОВ, Е.Д.: Революция и литературные языки Союза ССР. In: Поливанов Е.Д .

- Статьи по общему языкознанию. «Наука», Москва 1968 .

ПРОТЧЕНКО, И.Ф.: Лексика и словообразование русского языка советской эпохи .

«Политиздат», Москва 1990 .

ПРОТЧЕНКО, И.Ф.: Русский язык: Проблемы изучения и развития. Москва 1984 .

ПРОТЧЕНКО, И.Ф.: Лексика и словообразование русского языка советской эпохи:

Социолингвистический аспект. Москва 1975 .

РОМАНЕНКО, А.П.: Канцелярит: риторический аснект (о книге К.И. Чуковского «Живой как жизнь»). In: Риторика. Москва 1997, №1 (4) .

tdie a lnky. Guzi: Niekoko poznmok k osobitostiam „sovietskeho jazyka“.. .

Jazyk a kultra slo 9/2012 РОМАНЕНКО, А.П.: Советская словесная культура: Образ ритора. Саратов 2000 .

Романенко, А.П.: Советская словесная культура: отечественная история ее изучения. In:

Вопросы языкознания. 2002. № 1, С. 118 - 139 .

РОМАНЕНКО, А.П., САНДЖИ-ГАРЯЕВА, З.С.: Общефилологические основания советской жанровой системы. In: Жанры речи: Сборник научных статей. «Изд-во «Колледж», Саратов 2002. Вып. 3. С. 62 - 75 .

РОМАНЕНКО, А.П., САНДЖИ-ГАРЯЕВА З.С.: Проблемы составления словаря советизмов. In: Русский язык сегодня. Вын. 3. Сб. статей / Отв. ред. Л.П. Крысин. «РАН Ин-т Рус. яз. им. В.В. Виноградова», Москва 2004. С. 277 - 286 .

СЕЛИЩЕВ, A.M.: Язык революционной эпохи. Из наблюдений над русским языком последних лет (1917-1926). Москва 1928 .

СЕРИО, П.: О языке власти: критический анализ. In: Философия языка: в границах и вне границ / Ю.С. Степанов, П. Серио, Д.И. Руденко и др. Пауч. Ред. Тома Д.И .

Руденко. -X.: «Око» 1993. - Т. 1 .

СКЛЯРЕВСКАЯ Г.П.: Русский язык конца XX века: версия лексикографического описания. In: Словарь. Грамматика. Текст. Москва 1996 .

СУПРУН, А.Е.: Русский язык советской эпохи. «Просвещение», Ленинград 1969 .

ХАН-ПИРА, Э.: Советский тоталитаризм и русский язык. In: Пационально-культурный компонент в тексте и в языке. Ч.1. Минск 1994. С. 16—18 .

ХАН-ПИРА, Э.: Репрессированная лингвистика. In: Русская речь. 1993. №5. С. 105-106 .

ХАН-ПИРА, Э.: Язык власти и власть языка. In: Вестник АН СССР. 1991. №4. С. 37-41 .

ФИЛКОВА, П. – ГРАДИНАРОВА, А.: История русского литературного языка .

«Парадигма», София 1999 .

ЧУДИНОВ, А.П.: Россия в метафорическом зеркале: когнитивное исследование политической метафоры (1991-2000): Монография. Екатеринбург 2001 .

ШАНСКИЙ, Н.М.: Слова, рожденные Октябрем: Кн. для учащихся. - 2-е изд., испр. и доп. «Просвещение», Москва 1987 .

ШАЦКАЯ, М.Ф.: Идиомы и перифразы-советизмы в зеркале современного языкового сознания. In: Русская речь. 2004. JN25. С. 57 - 59 .

FIGES, O. – KOLONITSKI, B.: Interpreting the Russian Revolution. The Language and Symbols of 1917. Yale University. New Haven and London 1999 .

SRIOT, P.: Analyse du discours politique Sovitique. Paris : d. I. E. S., 1985. 362 p .

Абстракт В нашей статье мы ещё раз задумываемся над некоторыми своеобразностями остатков лексики периода существования советского государства. Рассматриваются нами новейшие подходы к даной проблематике со стороны русских исследователей, которые фиксируют динамическое развитие определенных феноменов, связаных с советизмами .

Речь идёт главным образом об устарении советизмов, их лексической трансформации, реисторизации и актуализации, которые начались практически сразу после ухода денотативного пространства советизмов. Также касаемся конотативности советской лексики, её прецедентности, ценностной скалы и перехода в идеолгемы .

„Tento lnok bol vytvoren realizciou projektu Dovybavenie a rozrenie lingvokulturologickho a prekladatesko-tlmonckeho centra, na zklade podpory operanho programu Vskum a vvoj financovanho z Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja.“